Prednedávnom som mal krátku a zaujímavú diskusiu v úzkom kruhu priateľov o šťastí . Tento príspevok som v tom čase už mal z 90% napísaní, ale zopár myšlienok čo počas spomínanej polemiky zazneli som sem musel doplniť. Čo je to teda šťastie (pod šťastím myslím náhodné udalosti, ktoré nás pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú; mať šťastie, nie byť šťastný) a prečo ho niekto má viac a niekto menej? Na všetko asi neodpoviem, ale skúsim aspoň na niečo.

Často, keď sa mi niečo podarí, zvyknem hovoriť, že “som mal viac šťastia ako rozumu”. Ľudia na to zvykli reagovať rôzne: tí, čo ma poznali, tak im bolo jasné, že nič iné ako šťastie v tom nemohlo byť, že som “dieťa šťasteny”; ostatní občas hovorili, že “musíš byť aj šikovný, keď sa ti to podarilo”. Nikdy som tomu neprikladal väčší význam, až kým som sa nedostal ku knihe How to Get Lucky: 13 techniques for discovering and taking advantage of life’s good breaks od Maxa Gunthera. Skúste si ešte raz prečítať názov tej knihy a zamyslite sa nad ním. Aké myšlienky a pocity vo vás vyvoláva? Veľa ľudí pociťuje silnú skepsu – “ako môžem predsa ovplyvniť svoje šťastie, keď je to šťastie”; “jasné, ďalšia kniha s X zaručenými technikami”; “blbosť”. Ak máte podobné myšlienky, úplne to chápem, moja manželka reagovala podobne. Moja reakcia naopak bola: “Môžem mať ešte viac šťastia? Paráda”.

Čo je šťastie

Predtým, ako skúsim rozpísať svoj postoj a reagovať aj na skeptické postoje, skúsim šťastie zadefinovať. Názory sa tu samozrejme budú extrémne rozchádzať, takže to, čo teraz napíšem, berte len ako moje chápanie šťastia.

Šťastie je náhodná udalosť, ktorá ma priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvňuje. Pod náhodnou udalosťou si prestavujem takú, ktorú som svojimi činmi nedokázal vedome a exaktne vytvoriť/ovplyvniť.

Samozrejme toto je len môj pohľad na vec a vítam každý [simple_tooltip content=’A hlavne opačný, lebo rozdielne pohľady na danú tému sú základom dobrej diskusie. A na to, aby ste mohli mať názor na niečo, je potrebné poznať argumenty a pohľad druhej strany.’]názor[/simple_tooltip].

Celkom častý je napríklad postoj, že niečo také, ako je šťastie alebo [simple_tooltip content=’O tom, čo je náhoda by sa dalo dlho polemizovať, ale upísal by som sa k smrti. Preto, ak by ste to chceli s niekým prediskutovať, pozývam vás na kávu.’]náhoda[/simple_tooltip] neexistuje a všetko je deterministický osud. O osude nie som až tak presvedčený, ale o deterministickej budúcnosti celkom hej. Aby som v skrate vysvetlil použijem repliku z fenomenálneho filmu Ja, robot: “Everything that follows is a result of what you see here.” Podobne ako Dr. Alfred Lanning, tiež verím, že všetko čo sa v budúcnosti stane je výsledkom toho, čo je teraz.

Stretol som sa aj s tým, že zvaľovať niečo na šťastie/nešťastie je alibizmus. Vždy existujú príčiny, ktoré vedú k danej udalosti a teda sa nepatrí hovoriť o šťastí. Keď sa pozeráme spätne je relatívne ľahké nájsť všetky premenné, ktoré nás doviedli až sem. To, že Steve Jobs bol úspešný s uvedením Macov, iPodov a iPhonov vďačíme za to, akú mal povahu a intelekt, a za jeho správne rozhodnutia v správnom okamihu. Dáva to zmysel, a ak niekto je lenivý, nikam to nedotiahol a povie, že Steve Jobs mal viac šťastia ako on, tak to znie ukrutne alibisticky. Ale keď sa pozrieme na Jobsove iné udalosti v živote, ako stretnutie so Stevom Wozniakom, zapísanie na kurz kaligrafie ako aj splodenie dcéry a rakovina boli stále jasne vyvoditeľné udalosti? Ide už o celkom náročné balansovanie na hraniciach filozofie a nastáva ten bod, kedy by ste si mali pre seba povedať, čo podľa vás to šťastie. A potom sa zamyslite, akú úlohu má, malo alebo môže mať šťastie vo vašom živote.

Šťastie a jeho miesto v našich životoch

No čo? Je šťastie dôležitou súčasťou vášho života? Alebo je to niečo, čo aj tak neviete ovplyvniť, takže sa nemá význam tým zaoberať. Ako som už spomenul, v mojom živote má šťastie veľkú úlohu a za veľa mu vďačím. Pozrime sa na to, čo o šťastí hovoria múdre knihy.

Kontrastný dojem mi navodzovali už spomínané knihy Zero to One od Peter Thiel a How to Get Lucky od Maxa Gunthera. Peter Thiel sa veľmi jasne stavia ku roli šťastia pri úspechu:

A few, like Steve Jobs, Jack Dorsey, and Elon Musk, have created multibillion-dollar companies. If success were mostly a matter of luck, these kind of serial entrepreneurs probably wouldn’t exist.

…

You [start-up] can have agency not just over your own life, but over a small and important part of the world. It begins by rejecting the unjust tyranny of Chance.

Má jasný a povzbudzujúci postoj k tomu, že človek je strojcom svojho osudu a veľmi presvedčivo ho podáva. Zero to One je jedna z mála kníh, ktoré plánujem prečítať ešte raz [simple_tooltip content=’spolu s úžasnou Pebbles of Perception’]kým budem mať 30[/simple_tooltip]. Thielov dôraz na dlhodobé plánovanie ešte viac podtrhuje myšlienku, že môžeme formovať našu budúcnosť:

If you treat the future as something definite, it makes sense to understand it in advance and to work to shape it.

Na druhej strane sa Max Gunther z časti smeje plánom, lebo 99% plánov nevyjde, aj keď robíme, čo chceme. Šťastie je všadeprítomné a nič s ním nenarobíme.

Whenever we think we have some answers, luck is there to mock us.

Ghunter sa v prvej časti knihy snaží vysvetliť, ako často šťastie ignorujeme. Jeho vysvetlenie udalostí je až príšerne ľahostajné k našim plánom, rozhodnutiam a práci:

Luck – that’s all it was. There is no explanation that makes more sense.

Áno, toto vysvetlenie je ladné a trefné pre väčšinu udalostí na svete. Ale nenechajte sa zmiasť. Gunther určite nechce, aby sme sa úplne vzdali našich plánov a snov a nechali všetko na náhodu. Skôr sa snaží až drastickým spôsobom naznačiť, že šťastie je tu stále a jeho úloha v našich životoch je väčšia, ako si uvedomujeme. Plány sú dôležité pre veľkú časť nášho života, ale treba vždy zvážiť, nakoľko reálny je daný plán.

Planning may be more important than luck in much of what you do. The trick is to know, what kind of situation you are in at any given time. Can you rely on your own or others’ planning, or will the outcome be determined by luck?

…

Never take the long-range plans seriously. Use them for a general guidance as long as they seem to be taking you where you want to go, but whatever you do, don’t get stuck with them. Throw them in trash heap as soon as something better comes along.

Tu sa ukazuje zaujímavé prelínanie medzi Guntherom a Thielom. Aj keď Thiel priam dogmaticky hovorí o plánovaný v biznise, nezabúda na potrebu ostať flexibilný a prispôsobiť svoj plán aktuálnym okolnostiam. Avšak treba mať jasnú víziu. Šťastie nás ovplyvňuje a otvára nám nové možnosti, ktorých by sme sa nemali zľaknúť, ale pracovať s nimi.

Ignorujeme šťastie kde sa len dá

Nový pohľad na celú problematiku mi dáva kniha Thinking, Fast and Slow od Daniela Kahnemana. Kniha sa venuje tomu, ako rozmýšľame a aké predsudky sú v nás hlboko zakorenené. Kahneman sa okrem iného venuje aj našej potrebe po príbehu, vďaka ktorej vidíme kauzalitu a koreláciu tam, kde nie je. Inak povedané – ak nemáme žiadny názor na niekoho schopnosti a počujeme, že sa mu podarila úžasná vec, tak automaticky predpokladáme, že dotyčný je schopný, šikovný. Napríklad z príbehov úspešných firiem ako Google, Apple, či Facebook sa dá ľahko odvodiť myšlienka, že ich zakladatelia vedeli, čo robia a boli extrémne predvídaví vo svojom rozhodovaní o smerovaní firmy. To sa nám v konečnom dôsledku snažia predať knihy s “business success stories”. Pre lepšiu ilustráciu budem citovať úryvok z knihy:

Like watching a skilled rafter avoiding one potential calamity after another as he goes down the rapids, the unfolding of the Google story is thrilling because of the constant risk of disaster. However, there is an instructive difference between the two cases. The skilled rafter has gone down rapids hundreds of times. He has learned to read the roiling water in front of him and to anticipate obstacles. He has learned to make the tiny adjustments of posture that keep him upright. There are fewer opportunities for young men to learn how to create a giant company, and fewer chances to avoid hidden rocks – such as a brilliant innovation by a competing firm. Of course, there was a great deal of skill in the Google story, but luck played a more important role in the actual event than it does in the telling of it. And the more luck was involved, the less there is to be learned.

Ako ďalej Kahneman popisuje, v našom vnímaní je hlboko zakorenené dotvárať si príčinu k dôsledku a je nám proti srsti, aby sme za tú príčinu automaticky označili šťastie. Nechcem teraz degradovať všetky knihy, ktoré analyzujú úspešné a neúspešné firmy a snažia sa nájsť vzorec úspechu (aj keď Kahneman to urobil jednou vetou). Ale treba si uvedomiť, že za všetkými udalosťami, úspechmi i neúspechmi, je neuveriteľné množstvo premenných, ktoré v dnešnej dobe nedokážeme analyzovať spätne, nieto ešte predpovedať – práve preto musíme hovoriť aj o šťastí.

Plánovať alebo nechať všetko na náhodu?

Zero to One dáva silné argumenty, prečo je plánovanie dôležité a prečo by sme náš život nemali nechať na náhodu/šťastie. How to Get Lucky sa smeje plánovaniu do tváre, obzvlášť tomu dlhodobému a „za všetkým“ vidí šťastie. Think, Fast and Slow poukazuje na našu skvelú schopnosť dotvárať si príbehy a kauzalitu tam, kde šťastie zohralo viac, ako sme si vedomí.

Čo som si z toho všetkého odniesol ja? Rozhodne neodmietam, že šťastie má veľkú rolu v mojom živote. Snažím sa uplatňovať niektoré z trinástich techník, ktoré odporúča Max Gunther a musím uznať, že majú zmysel. Človek musí trochu riskovať, spoznávať ľudí a otvárať si tým nové možnosti aby si ho šťastie našlo. Peter Thiel má pravdu, že treba mať víziu, či už ste start-up alebo jednotlivec. Treba mať dlhodobý plán, potrebné kroky a nasledovať svoju misiu. Avšak jedným dychom dodáva, že treba ostať flexibilný, aby sme sa vedeli prispôsobiť a adaptovať na meniace sa prostredie a neočakávané udalosti. Daniel Kahneman mi pomáha kritickejšie myslieť vždy, keď sa hľadá kauzalita v minulosti alebo sa plánuje do budúcnosti.

Aký je váš pohľad na šťastie teraz? Máte ho v živote v dosť? Viete ho ovplyvniť? Neexistuje? Napíšte mi do komentárov.

---

Knihy

Všetky tri knihy odporúčam prečítať. Keďže sa vám asi nechce čítať všetky tri, alebo si len neviete vybrať, s ktorou začať, skúsim ku každej napísať o čom je.

How to Get Lucky: 13 techniques for discovering and taking advantage of life’s good breaks od Maxa Gunthera – zaujímavé čítanie na bežný večer po náročnom pracovnom dni. Kniha nie je náročná a ak si z nej aplikujete niktoré techniky, verím, že budte mať viac šťastia.

Zero to One: Notes on Start Ups, or How to Build the Future od Peter Thiel – pokiaľ rozbiehate start-up, ste manažérom alebo len chcete trochu okoreniť svoje myšlienkové pochody biznis príchuťou, táto kniha je výbornou voľbou.

Thinking, Fast and Slow od Daniela Kahnemana – knihu som ešte nedočítal, ale už som pri nej mal dostatočne veľa krát pocit “WOW”, že bude zaradená do mojich top 10 kních na dlhý čas. Kahneman výborne rozoberá to, ako uvažujeme a predovšetkým naše prirodzené chyby a skratky v rozmýšlaní, ktorých si často ani nie sme vedomí.